Radcovský kurz 2021
Príprava radcovského kurzu (ďalej len “RK”) sa v mojej hlave začala zapisovať už vo februári 2021. Neskôr začali prebiehať online stretnutia s realizačným tímom RK, kde sme riešili personálne, programové, logistické témy atď. Po ukončení všetkých týchto procesov, keď každý mal rozdelené svoje úlohy, stačilo čakať na budík v deň odchodu.
Cesta na táborisko do Hudcoviec sa nezaobišla bez zapadnutia dodávky, ktorú vyťahoval ruský pásový pluh, ktorý mal naopak plyn a spojku. Aj vy máte ten pocit, že ste si všetko zbalili, 3x si v hlave prechádzate, čo ste si zbalili, ale neviete prísť na to, čo ste zabudli? Nakoniec usúdite, že to nebude nič dôležité. V mojom prípade to bol ešus a celý nákup ostal v chladničke :D. Po príchode prvej skupinky účastníkov do Hudcoviec sme zistili, že slovné navigovanie na táborisko je ťažšie, ako sa zdalo. Nakoniec sa všetci dostali na to správne miesto.
Po dokončení stavby tábora prišiel účastníkov privítať starosta malého mesta M. Willson a jeho spoločník Dadly. Zároveň prišiel náčelník Tuketu s jeho nádhernou dcérou Apony. Na prvý pohľad bolo vidno, že biele a červené tváre spolu žijú v harmónií, navzájom si pomáhajú a rešpektujú sa.
Nasledujúci deň nás prišiel duchovne posilniť kňaz z Humenného. Po jeho povzbudivých slovách sa účastníci stretli na prvej prednáške o základoch vývinovej psychológie. Popoludnie sa nieslo v našej najobľúbenejšej téme skautská prax. Samozrejme prišlo aj na praktické úlohy, kde si účastníci vyskúšali postaviť rôzne druhy prístreškov. Potom sme ich spoločne zhodnotili.
Pondelok dvomi slovami: kasíno a rigol. Jedna z najlepších častí kurzu bolo kasíno, kde si každý našiel tú jeho šťastnú „kartu“. Samozrejme k tomu nesmeli chýbať miešané drinky a chlapci pri pretláčaní si dali poriadne do tela. Avšak večer sínusové počasie preťalo nulovú hodnotu a konvexná časť počasia vyvrcholila okolo jednej v noci, kedy sme museli prijať protimlákové opatrenia a začali sme kopať rigoly okolo hangáru a stanov. Tak ako počasie nezlepšovali sa ani vzťahy s náčelníkom Tuketu. Dadly zacítil šancu a snažil sa získať pečať, ktorou by mal moc nad územím indiánov. To viedlo k sporu, ktorý bolo treba čím skôr vyrovnať a to zmeraním síl svojich najlepších členov. Keď už atmosféra nebola v stave krájania, do mesta zamierila známa dramatická kritička Atlanta spolu s guvernérom. Účastníci si pre kritičku pripravili niekoľko čísel, citujem: „na ktoré sa dalo pozerať“, zhodnotila Atlanta. Odhliadnuc od odborného názoru, pri každom čísle neostali žiadne hlasivky bez úprimného smiechu, ktorý miestami nešlo zastaviť. Na záver sme si spoločne zaspievali a pobrali sa s úsmevom na tvári načerpať sily do predposledného dňa.
V posledný deň sme si užívali závečné chvíle na ranči v spoločnosti krásnych žrebcov a kobýl, na ktorých sme chvíľu jazdili. Večer nás znova zastihla konvexná časť sínusového počasia a za konštantného šušťania dažďových kvapiek sme si pri spoločnom posedení zahrali na gitare a zaspomínali na známe táborové melódie.
Poviem vám, bol to krásny čas. Rád počúvam ľudí z rôznych VSO, ako fungujú , aké dobrodružstvá s deťmi zažívajú, ale hlavne ako chcú napredovať a chcú sa vzdelávať. A to ma ženie dopredu. Vidím, že je tu stále skupina mladých, ktorých skauting napĺňa aj v týchto časoch.
Filip Suchý – Flow
Radcák… Čo sa mi vybaví pod týmto pojmom ? Super ľudia, parádne zážitky, nové skúsenosti a vedomosti, hlášky, kopa srandy a spomienok. Nuž a v tomto článku vám priblížim prečo to tak je a ako skupina skautov z Východoslovenskej oblasti prežila 8 letných dní na ranči v Hudcovciach.
Pre mňa sa to všetko začalo v jednu slnečnú sobotu, keď sa skupinka Košičanov s veľkými batohmi stretla pred autobusovou stanicou a odviezla sa do Hudcoviec. Odtiaľ sme sa presunuli na táborisko a postupne sa začali spoznávať aj s ostatnými skautmi. Po príchode na ranč sme si zložili veci a začali so stavaním tábora. Teda najprv prišiel na rad hangár a latríny so sprchami a potom sme stavali aj svoje stany.
Po obede sa začali zoznamovačky a bližšie spoznávanie sa. Tu by som podotkla fun facty ohľadom účastníkov a síce, že nás bolo spomedzi 23 iba 7 dievčat a skoro všetci chalani mali druha s rovnakým menom (dvaja Dávidovia, Marekovia, Paťovia a takto by som mohla ešte dlho pokračovať :D). A nech bol prvý dojem akýkoľvek, nakoniec sa ukázalo, že sú to fakt dzivi ľudia (no a medzi týcho dzivých ľudí rátam samozrejme aj staff, ktorý bol fakt super).
Popri zoznamovačkách sme okrem seba navzájom mali príležitosť spoznať aj osadníkov a indiánov na čele s ich náčelníkom Tuketuom, medzi ktorými ako sme sa dozvedeli, sme mali nažívať najbližší týždeň (a toto nažívanie nás osadníkov a indiánov bolo témou našej etapovky).
Naše dni boli naplnené prednáškami na rôzne témy ako tvorba programu, družinovka, komunikácia či duchovno, množstvom hier, aktivít a etapovkou. Zo špeciálnych aktivít by som chcela spomenúť žensko-mužský večer, kedy sa za tónov našej párty mali chalani kdesi na lúke zamýšľať, obchodnícku hru a následne kasíno, ktoré sa skončilo búrkou, umelecký večer, kedy sme si pripravili scénky pre samotného guvernéra, či Spartan race, kde sme zistili, že indiáni majú predsa len rýchlejšieho bojovníka ako je ten náš.
Taktiež boli super budíčky (to myslím vážne), keď nás každé ráno budila indiánska pieseň a ku koncu radcáku sme si aj my ráno zo stanu vyspevovali spolu s Flowom nielen weya haa haa yo ale aj wanskááá pewapanoma :D. K ranným rituálom patrili ranné dumky o indiánskych náčelníkoch a rozcvičky, kde sme sa každý deň učili nový krok indiánskeho tanca.
V predposledný deň mal byť táborák, avšak kvôli dažďu sa musel zmeniť iba na petroleják, počas ktorého nám svietil “lampáš nádeje”. Nuž, ale po niekoľkých pesničkách sme sa presunuli na lúku a začala sa pááárty. Tancovali sme a hrali rôzne hry, medzi inými aj nášho milovaného Šťastného psa :D!
Radcák zbehol ako voda a pri rozlúčkových objatiach som bola fakt vďačná za skvelý čas, ktorý som si veeeľmi užila a za super ľudí s ktorými som ho mohla stráviť.
Ako sme odchádzali, staff trúsil poznámky ohľadom zbalených batohov a o chvíľu prišlo poučenie prečo sa oplatí baliť batoh poriadne – nikdy neviete kedy niekto zakričí worteeeex !
A aby som tento článoček nejako zakončila, tak mi môžete veriť, že radcák bol „cez limit, priateliaaa“ (ale nee, šak to není hanba) a ak aj vás raz čaká, máte sa na čo tešiť :D.
Zuzana Sklenková – Opica
